pondelok, 24 júna, 2024

Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Martine

"Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." Ján 3, 16

Piatková mládež

Mládežnícka (ne)víkendovka 03/2017

Tak, ako to už býva zvykom, aj tento rok sa kompetentní martinskej mládeže spojili a naplánovali víkendovku pre mládežníkov. Nebola to víkendovka v pravom slova zmysle, vyrážali sme v stredu (1.3.) a domov sme sa vracali v piatok (3.3.).
Vyrazili sme ráno zo železničnej stanice vo Vrútkach. Po dorazení do Tatier sme sa zabývali a mali obed. Neskôr nás čakal kvíz, ktorý mal niekoľko kôl. Prvý výklad, ktorý bol večer nášho príchodu, niesol názov Bez signálu. V dnešnej dobe si už veľmi ťažko vieme predstaviť náš život bez telefónov, sociálnych sietí, či akéhokoľvek spojenia so svetom cez internet. Niekedy sme až stratení, keď si nemôžeme pozrieť, čo nové sa udialo.
Ale oveľa väčší problém nastáva, keď sa ocitneme bez Božieho signálu. Boh nám dal síce dal slobodu, ale akonáhle sa vyhneme Jeho slovu a začneme si robiť to, čo chceme, stratíme sa. Potom čakáme, že sa nám Boh prihovorí radikálne, ako to urobil pri apoštolovi Pavlovi. Boh sa ale oveľa častejšie prihovára tým najtichším spôsobom, ako to urobil pri Eliášovi. Strhol sa víchor, ale v ňom Boh nebol. Po ňom zemetrasenie, ale ani v ňom nebol Hospodin. Po zemetrasení oheň, ale taktiež bez Boha. Až nakoniec zašumel tichý šelest a práve v ňom bol Hospodin.
Tichý Boží hlas k nám znie neustále, ale máme tendenciu sa vyhovárať, že znie príliš ticho na to, aby sme ho počuli. Ale niekedy Boží hlas môže znieť aj hlasno, ale všetko okolo nás ho pohltí. Náš každodenný život, naše problémy, ktoré si schovávame sami pred sebou, nedostatok času, ktorý si nevieme pre Boha vyčleniť. To všetko, ale aj veľa ďalších vecí, nám bráni predstúpiť pred Božiu tvár. Niekedy je to práve náš hriech a to, že sa hanbíme za všetko, čo sme vykonali. Chceme sa skryť, ako to urobili Adam a Eva, ale Boh nás vidí všade. Nezavrhuje nás od seba, práve naopak, ukazuje nám, že práve v Ňom môžeme mať vždy istotu, že k nám stále bude prehovárať, pokiaľ Mu to dovolíme a otvoríme mu naše srdce s úmyslom, že chceme skutočne počúvať…
Po výklade bol voľný program, aby každý z nás mohol premýšľať o týchto slovách.
Vo štvrtok sme sa vybrali na prechádzku. Išli sme zo Štrbského plesa na Jamské pleso. Večer nás už čakal druhý výklad. Niesol názov  V dielni. Pozerali sme niekoľkominútové video, v ktorom bola zobrazená úplná rekonštrukcia auta. Video bolo zostrihané na 12 minút, ale celý proces trval v skutočnosti veľmi dlho.
Aj Boh je náš Stvoriteľ a proces, ktorý s nami vedie, trvá veľmi dlho. Častokrát chceme, aby sa všetko v našich životoch vyriešilo hneď. Nevieme si však uvedomiť, že na isté veci treba čakať, že ani naša zem nevznikla za pár sekúnd, ale bol to veľmi dlhý proces a nič sa nestalo len tak.
Náš Stvoriteľ z nás chce mať, ako Píše apoštol Pavel Timoteovi, nádoby a to nie hocijaké. Chce z nás mať zlaté nádoby, ktoré majú vznešenú funkciu. Sami o sebe sme len nádobami hlinenými, ale skrze Pána Ježiša Krista sa stávame nádobami zlatými, určené na čestnú potrebu, na službu nášmu Pánu.

Za oba výklady sa nesie veľká vďaka Miňovi Brunckovi, pretože každý v nás zanechal niečo, nad čím budeme ešte dlho rozmýšľať.
Celá víkendovka sa niesla v duchu priateľstva. Keď nás vo štvrtok prišiel navštíviť pán farár Kubík, s radosťou vyhlásil, že je veľmi rád, keď nás vidí takto všetkých spolu. Síce sa mnohí vidíme každý deň v škole a trávime spolu väčšinu času nášho študentského života, aj tak spolu chceme byť a vytvárať si nezabudnuteľné spomienky.
Ďakujem každému, kto sa podieľal na príprave a na chode tejto víkendovky.
Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili a všetkým, ktorí nás prišli pozrieť. Vytvorili sme skvelú  atmosféru, v ktorej bol celý čas prítomný náš Pán skrze modlitby, hudbu, spev a chvály.
Ďakujem Pánu Bohu, že nám požehnal tak krásny čas a dúfam, že ho zažijeme aj na budúci rok.

Natálka Volnová

Viac foto nájdete vo fotogalérií…