štvrtok, 28 septembra, 2023

Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Martine

"Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." Ján 3, 16

Oznamy

Modlitebné zamyslenia

19. 8. 2023

Satan upriamuje pozornosť na ľudské veci

Marek 8,33

Toto od teba Boh predsa nemôže chcieť! Prečo by si mal tak trpieť? Ja sa nenechám vysmievať a ponižovať! Tieto a podobné argumenty počúvame veľmi často, keď sme v tlaku, alebo čelíme prenasledovaniu či súženiu. Kde je pre nás hranica, za ktorú pri nasledovaní Ježiša Krista nie sme ochotní ísť?

Napríklad ťa Pán volá, aby si niečo urobil, aby si povedal niekomu evanjelium, aby si priniesol nádej a pokoj, ale akonáhle začneš takto premýšľať a modliť sa za to, hneď počuješ iný hlas, ktorý ti veľmi nástojčivo hovorí, aby si prestal vymýšľať, aby si sa nestrápňoval a nezosmiešňoval, nevnucoval iným svoje „náboženské postoje“: Veď, čo na to povedia ľudia, budú ťa mať za náboženského fanatika, za toho, ktorý iných len súdi a sám sa robí lepším. Veď náboženstvo je súkromná vec, nemáš právo niekomu vnucovať svoje názory. Ži a nechaj žiť. Podobné hlášky a slogany sú veľmi populárne a žiaľ na mnohých kresťanov aj účinné: Užívaj si svoj život, svoje kresťanstvo, dá sa to predsa aj bez toho, že by si „iným znepríjemňoval život“ či vystavoval sa posmechu a problémom.

My sa ale „nemáme pripodobňovať tomuto svetu“. Naopak, je našou povinnosťou „premeniť sa obnovením svojej mysle“ (Rim 12,2). Máme sa učiť myslieť na to, čo je hore, na nebi, premýšľať o všetkom, čo je „pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“ (Fil 4,8).

Peter sa zľakol. V idylke nasledovania svojho Pána a Učiteľa, krátko po vyznaní, že „On je Kristus, Syn Boha živého“, Pán Ježiš zrazu hovorí slová o tom, že musí mnoho trpieť, že bude odsúdený a nakoniec zabitý. Tieto slová Peter (a asi aj ostatní učeníci) nebol schopný absorbovať, pochopiť a stotožniť sa s nimi. A tak, ako to len najlepšie vedel a myslel, „vzal Ho (bokom) a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať!“ (Mt 16,22).

Pán Ježiš dopúšťa ťažké veci a okolnosti, umožní nám konfrontácie s hodnotami tohto sveta, s nepriateľmi kríža a s posmievačmi. Lebo len tam sa testuje a odhaľuje, či pestujeme iba náboženstvo, alebo sme nasledovníci Ježiša Krista. Tam sa ukazuje, či je pre nás kresťanstvo len niečo ako klub, folklór či tradícia alebo dedičstvo, alebo či sme Krista stretli osobne a nechali sa Ním premeniť a dovolili, aby žil v našom srdci ako Pán a Kráľ.

Ježiš Petra veľmi tvrdo pokarhal: „Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ Urobil to pred všetkými učeníkmi, lebo ako som spomenul vyššie, Pán určite vedel, že Peter je hovorca toho, čo si učeníci často mysleli.

Myslieť na veci ľudské je pre nás absolútne prirodzené, pretože žijeme v padlom svete, obklopení myšlienkami a hodnotami tohto sveta. Do akej miery im ale dovolíme, aby nás ovplyvnili, je čisto naša zodpovednosť? „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás. Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, duševne rozpoltení, posväťte si srdcia“ (Jak 4,7-8).

Aj z dobrých Božích darov a požehnaní, ak do nich v prvom rade nepustíme Pána a Jeho slovo, sa môžu stať veľmi ľahko „ľudské veci“, ktorým podľahneme, ak dovolíme, aby ovládali našu myseľ, vôľu a potom rozhodovanie a skutky. Napríklad:

  • naše istoty, zabezpečenie
  • úzkosti, strach a ustarostenosť
  • pohodlie, dostatok, konzumný spôsob života
  • plnenie si mysle a srdca hodnotami a názormi tohto sveta
  • vyvyšovanie ľudí a nie Pána
  • neposlušnosť a vzbura
  • zameranie sa na seba
  • nasledovanie Boha, len keď nám to vyhovuje a nič nás to nestojí (alebo minimálne náklady)

Je našou zodpovednosťou a povinnosťou učiť sa „hľadieť na veci Božie“. Duch Svätý nás k tomu chce a túži dennodenne viesť a povzbudzovať. Môže sa to ale diať len vtedy, ak sme „umreli s Kristom na kríži“, ak už nepatríme sami sebe, ale cele Bohu. Len vtedy nám tlak, prenasledovanie a výsmech neublíži, nič nám neurobí. Preto premýšľajme v modlitbe pred Pánom, či sa vieme stotožniť s týmito Pavlovými slovami: „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu“ (Kol 3,1-3).

Pán Ježiš následne na Petrovu reakciu, že sa Mu predpovedané utrpenie nesmie stať, povedal: „Potom, privolávajúc zástup aj Svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za Mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje Ma: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre Mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za Mňa a za Moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve Svojho Otca a so svätými anjelmi“ (Mk 8,34-38).

Tieto podmienky učeníctva (ktoré do dnešnej doby náš Spasiteľ nezmenil ani náhodou) môžeme pochopiť a prijať a stotožniť sa s nimi len v tom prípade, ak sme „umreli s Kristom a boli sme s Ním vzkriesení“. Božia cesta na tejto zemi je úzka cesta, cesta, na ktorej „cez mnohé súženia musíme vojsť do nebeského kráľovstva“ (Sk 14,22). Či sa nám to páči, alebo nie. Diabol urobí všetko preto, aby nás zastavil, zviedol, oslabil, znechutil a zničil. Použije na to akékoľvek možnosti a prostriedky, ktoré má k dispozícii, a má ich teda obrovský arzenál. A jeho prvou úspešnou zbraňou je to, aby sme „mysleli na veci ľudské“. A keď je naša myseľ naplnená hodnotami a názormi sveta, veľmi ľahko prepočujeme jemný hlas Ducha Svätého, resp. sa necháme zviesť úlisnými a do náboženských fráz a biblických veršov oblečených lží a zvodov diabla.

Preto na záver len zopakujem to, čo som písal vyššie: My sa „nemáme pripodobňovať tomuto svetu“. Naopak, je našou povinnosťou „premeniť sa obnovením svojej mysle“ (Rim 12,2). Máme sa učiť myslieť na to, čo je hore, na nebi, premýšľať o všetkom, čo je „pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“ (Fil 4,8).

Stanislav Kocka

Modlime sa: Ďakujem, Bože, že si viac, než tento svet. Odpusť, že niekedy to nedokážem precítiť a chovám sa, akoby si ani nebol. Posilňuj ma vo viere Tvojím duchom. Amen.

Svedectvo: Ako som pochopil/a, že ma nejaká pozemská vec oberá o slobodu a ako mi Boh pomohol.

Rozhovor: Ktoré ľudské veci bránia tým božím v mojom živote.

Podporujme sa v chápaní Božej lásky a pomoci, ktoré sú také dôležité pre náš život.Prosme za presbyterstvá, nech sa zameriavajú v prvom rade na duchovné problémy.