sobota, 24 februára, 2024

Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Martine

"Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." Ján 3, 16

Oznamy

Domáca pobožnosť na IV. nedeľu adventnú 19. december 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 20

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh …

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mk 6, 4)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Evanjelia podľa Marka 6, 4:

           „Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“

Milí bratia a sestry!

            Pod pojmom prorok si ľudia často predstavujú človeka, ktorý veští budúcnosť. Biblia neraz hovorí o prorokoch, no nemá na mysli predpovedateľov budúcnosti. Prorok v biblickom chápaní je človek, ktorý oznamoval Božiu vôľu. Prorok bol hlásateľom Božieho slova, oznamovateľ toho, čo chce práve v danej situácii Boh národu povedať. Neboli to kazatelia a učitelia – tí učili podľa písma. Proroci však prinášali aktuálne posolstvá, často síce nadväzujúce na už známe písmo, no upozorňujúce na nedostatky. Napríklad ak sa aj kňazi odvrátili od Hospodina, proroci upozorňovali na problém a vyzývali ľudí k návratu k Hospodinovi. Alebo ak sa kráľ či národ dopustil vážnej chyby, prorok upozornil, že sa to Bohu nepáči. V tomto zmysle boli prorokove slová často naozaj aj predzvesťou, pretože proroci neraz aj varovali pred Božím hnevom a trestom, ak sa národ či kráľ nespamätá a keďže to sa často nestalo, napokon naozaj prišiel Boží hnev a trest, ktorý spôsobil národu skazu, takže sa slová prorokov vyplnili. To však nemožno chápať ako naplnenie veštby ale skôr ako potvrdenie pravdy, ktorú proroci hlásali. Ako keď matka povie dieťaťu: obleč sa, lebo prechladneš. Neznamená to, že veští svojmu dieťaťu chorobu ale že upozorňuje na chybu a ak dieťa nakoniec naozaj ochorie, neznamená to, že mama je „bosorka“ ale že jednoducho mala pravdu a nerozumné počínanie dieťaťa prinieslo svoje neblahé ovocie. Tak aj proroci síce neraz oznamovali skazu v budúcnosti, no nie ako veštbu ale ako upozornenie, že tak sa stane, ak národ bude pokračovať v hriešnom spôsobe života. Naopak, sľubovali požehnanie, ak sa národ vráti k Bohu.

            V tomto adventnom čase sa zamýšľame nad tým, kto to k nám vlastne prichádza v osobe Pána Ježiša Krista. V minulých adventných nedeliach sme o Ňom čítali, že je kráľom, kňazom a dnes v Písme nachádzame miesto – a nie jediné, kde sa Pán Ježiš označuje za proroka. V dnešných slovách hovorí o sebe ako o tom, ktorý – podobne ako iní proroci – nemajú rešpekt vo svojom rodisku, inde zasa hovorí proroctvá o tom, že musí ísť do Jeruzalema a tam zomrieť, pretože to je údel prorokov (). Aj keby sa však Pán Ježiš sám nenazval prorokom, mohli by sme Mu tento titul pripísať práve preto, že konal to, čo proroci konali. Vstupovali do aktuálnej doby a prinášali Božie posolstvo pre konkrétnu situáciu.

            Takýmto prorokom bol aj Pán Ježiš. Hoci v Izraeli bolo mnoho znalcov Písma a učiteľov Zákona, hoci farizeji poznali všeobecné Božie pravdy, prax každodenného života bola iná. Preto Pán Ježiš prišiel s novou radostnou správou, ktorá nestála v protiklade oproti Písmam ale ukazovala na samotnú podstatu, ktorou je vzťah človeka k Bohu. Vzťah Boh – národ tak pretvoril na vzťah Boh a ja. Z Boha – vodcu Izraela urobil nebeského Otca každého jedného človeka. Hlásal kráľovstvo Božie, odpustenie hriechov a nesmiernosť Božej lásky. Pritom nekázal o inom Bohu než hovorili písma. Učil však novej podobe vzťahu s Ním pretože videl, že tá dovtedajšia je neosobná a teda aj neúprimná.

            Pán Ježiš, kazateľ a učiteľ Božieho slova sa stal prorokom, pretože hovoril Božie slová. Národ ho síce tiež často označoval za proroka, ale to neraz len na základe zázrakov, uzdravení a divných skutkov, ktoré urobil. Slová ľudu „Je to prorok“ sú pravdivé, no nevychádzajú z duchovného poznania Ježiša Krista ako prinášateľa Božieho posolstva, ale často iba z úžasu nad Jeho skutkami. To, koľkí ľudia v Ježišovi spoznali skutočného proroka, vidíme v deň Jeho ukrižovania, keď z veľkých davov ostalo pri Ňom iba zopár jednotlivcov.

            A predsa je prorocké slovo Ježišovo platné i dnes. Práve vďaka Nemu máme takú vieru a taký vzťah k nebeskému Otcovi, aký máme. Práve vďaka Jeho prorockému slovu môžeme lepšie poznať Pána Boha, Jeho vôľu, milosť i lásku. Práve On nám svojim prorockým slovom urobil Boha známym (J 1, 18) a práve vďaka Nemu Ho nazývame Otcom. Tak Pána Ježiša prijímajme nie len ako svojho osobného Spasiteľa, ale aj Proroka, učiteľa, ktorý nás učí viere, pokániu, pokore, krotkosti, službe, láske a milosti.

            Zložme Mu k nohám svoje srdce tak, ako to urobili mudrci, keď Mu zložili k nohám myrhu – liečivú masť, ktorou sa natierali rany po mučení. Mučenie bolo totiž údelom mnohých prorokov a to, že Ježiš Kristus mal byť prorokom, predznamenávalo aj Jeho mučenícku smrť v Jeruzaleme.

            Tak sme sa v tomto advente pripravovali na príchod Pána Ježiša Krista, ktorý je našim kráľom, kňazom a prorokom. Nemôžeme Mu zložiť k nohám zlato, kadidlo ani myrhu, no môžeme Mu odovzdať seba, svoj život a svoje srdce a tým Mu povedať: Pane, príď ku mne a prebývaj v mojom srdci ako môj kráľ, môj kňaz a môj prorok“. Vtedy sa pri nás naplní advent a naša príprava bude mať zmysel. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, Ty si v ľudskom tele priniesol svetu nové posolstvo lásky o nebeskom Otcovi. Vyzýval si k pokániu, pozýval do nebeského kráľovstva. Sám si sa svojou obeťou na kríži stal dôkazom Božej lásky, keď si umrel, aby tí, čo v Teba veria, mali večný život. Skrze Tvoje prorocké slovo môžeme aj my vidieť nebeského Otca inými očami – očami milovaných detí. Prosíme, kiež nám Tvoje radostné evanjelium znie každý deň a pripomína nám, že sme milované Božie deti, tak veľmi milované, že náš Otec aj svojho Syna obetoval za nás. Kiež nám Tvoje prorocké slovo stále pripomína, čo máme robiť, aby sme si udržali živý a úprimný vzťah s nebeským Otcom a kiež nám Tvoj Svätý Duch pomáha vo vernosti vytrvať a vieru zachovať až do konca. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach…

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho…

6. Pieseň ES 28

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Vzrastajte v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva naveky! Amen.

prevzaté z ecav.sk