Mládežnícky tábor 2016
„Mládežnícky tábor. Čo dodať? Každoročné ʹročnéʹ čakanie, kedy si s kamarátmi užijeme znovu kopec zábavy.“
„Tábor sa začal stretnutím na stanici. Všetci sme sa veľmi tešili. Srdcia nám horeli nedočkavosťou.“
Takýmito slovami začali mládežníci eseje a „tatranské balady,“ ktoré mali napísať v rámci jednej hry na tohtoročnom mládežníckom tábore (a z ktorých úryvky nájdete v úvodzovkách aj v tomto článku). Tento rok sme sa vybrali do Veľkého Slavkova, v termíne od 8. 8. – 13. 8. 2016. Opäť nás čakali chvíle strávené spoločne s Bohom pri Jeho slove, spoznávanie nových ľudí, zábava a rôzne zaujímavé hry. Však nie každý deň sa človek stane živou figúrkou v stolnom futbale. Taktiež sa mu často nestane, že by dostal jednu zápalku, ktorú má vymeniť za niečo hodnotnejšie. A tak sa naši mládežníci vyskytli pred úlohou, kedy vymieňali zápalky a neskôr tehly, mince, golfové loptičky a iné veci za rôzne poháre, perá, ručne vyrábané misky, potápačské okuliare a podobne. (Z esejí mládežníkov: „Dobrých zážitkov predsa nie je nikdy dosť.“) Dobre sme spoznali aj celý areál, ktorý sme v rámci rôznych hier obehli, obskákali a sem-tam sme ho skúmali aj poštvornožky. A párkrát nastal čas aj na hry, pri ktorých sme pozapínali aj mozgové závity a pospomínali si na vedomosti zo školy (Z esejí mládežníkov: „Otázky nám Miňo dáva, odpovede nedostáva.“). Vypočuli sme si taktiež výbornú prednášku o pamäti od nášho pána „medika“ – doktora Štefana Siváka.
Keďže sme sa nachádzali blízko Vysokých Tatier, nesmela chýbať ani túra. A tak sme sa vybrali na Velické pleso, ktoré sa nachádza blízko Sliezskeho domu (Z esejí mládežníkov: „A viete o tom, že Velické pleso má 11°C? Ani my sme nevedeli…“). Okrem Tatier naše kroky zamierili aj do Popradu, v ktorom sme si užili dopoludnie v aquaparku. Tam sme sa naplno vybláznili a zároveň pooddychovali v teplej vode. V ten večer sme sa tiež spolu usadili pri guláši, ktorí navarili naši vedúci.
Večer sme trávili pri Božom slove, chválach a modlitbách. Téma tábora znela: „Človek, ktorý vedome stojí pred svojím Bohom,“ ale zo začiatku mnohí netušili, čo si pod tou témou predstavovať. Nakoniec sme pochopili, že je to príbeh každého jedného z nás. Je to náš život, príbeh o tom, ako sme sa stratili a znovu našli. Príbeh o človeku. Človek ako tvor stvorený na Boží obraz je tak dokonalo vytvorený, že niekedy sa len môžeme čudovať, ako jedno z druhým súvisí. Takto, na Boží obraz, boli vytvorení aj Adam a Eva. Avšak do ich života, rovnako ako do nášho, vstúpil hriech. Ten častokrát tak pohltí náš život, že sa otočíme chrbtom k Bohu. Postupne začneme dúfať a milovať vytvorené veci viac, než ich Tvorcu. Je to, akoby sme sa úplne stratili. A vtedy, rovnako ako Adama, sa nás Boh spýta: Kde si? Táto zdanlivo jednoduchá otázka nás veľakrát zastaví a prinúti rozmýšľať nad tým, kde sme sa ocitli a či je odtiaľ možný návrat späť. Naozaj sa stratený človek našiel? Čo to vlastne znamená činiť pokánie? Mám sa kde vrátiť? Odpoveď znie: Áno, človek sa má kde vrátiť. V živote každého z nás nastane zmena – stane sa z nás nový Adam, človek v Kristu a skrze Krista, a nastáva znovuzrodenie človeka. Zrazu život dostáva nový zmysel, každý si nájde nové poslanie.
Na tieto témy a otázky sme diskutovali celý týždeň (Z esejí mládežníkov: „Neverila som, ako sa môže zmeniť pohľad za jeden týždeň. Kto je človek? Kde som? Zisťujem, že v živote sú aj iné hodnoty.“) Ako hosť nám o hriechu prišiel porozprávať pán farár Kaňuch zo Žiliny.
Pevne veríme, že každému z nás pomohol tábor posunúť sa ďalej. V spoločenstve, vo viere, v priateľstvách a v živote. A hlavne v našom vzťahu k Bohu.
Janka Blahová