Domáca pobožnosť na štvrtú pôstnu nedeľu

Milí bratia a sestry,

vedenie cirkvi pripravilo na štvrtú nedeľu pôstnu domácu pobožnosť, ktorú vám dávame do pozornosti.

Sme vďační Pánu Bohu, že aj takýmto spôsobom budeme môcť byť v nedeľu doobeda zjednotení vo viere v nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista.

Texty vo formátoch .docx alebo .pdf nájdete na stránke Evanjelickej cirkvi na Slovensku po kliknutí na logo alebo skopírovaný nižšie…

Domáca pobožnosť na 4. nedeľu pôstnu (22. marec 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.

2. Pieseň ES 86
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh …

4. Zamyslenie nad Božím slovom (R 5, 1-6)

            S úctou voči Božiemu slovu povstanúc vypočujme si slová Písma, ktoré sú zapísané v liste apoštola Pavla Rímskym 5, 1-6:

            „A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných.“

Milí bratia a sestry!

            Chváliť sa, je ľudské. Už malé deti sa radi chvália novou hračkou či novým mobilom a dospelí, hoci to neradi priznávajú, sa tiež radi pochvália novým autom, bytom či módnym doplnkom. Ak aj dakto neupozorňuje na to, čo má sám, poteší ho, ak si to ostatní všimnú a pochvália mu novú vec, čím je vlastne výsledný efekt ten istý.

            Aj Písmo sväté hovorí, že sa máme chváliť. Nie však tým čo máme, alebo tým čo sme dosiahli, pretože to sú veci, ktoré vzbudzujú negatívnu závisť. Ak sa niekto chváli novým autom, ostatní mu ho môžu závidieť a vzťahy sa narušia, pretože získať také isté auto nie je ľahké. Písmo nám radí, aby sme sa chválili Pánom Bohom. Takéto chválenie vzbudzuje pozitívnu závisť, pretože ak niekto chce mať to isté, čo má kresťan od svojho Boha, môže to mať veľmi ľahko.

            Aj apoštol Pavel sa chváli. Má niečo, na čo je hrdý, z čoho má radosť a čím sa chce pochváliť. Je to nádej slávy Božej, teda nádej, že raz bude žiť v nebesiach a bude tam odmenený za svoju službu. Táto nádej pramení z diela Pána Ježiša Krista. To vďaka Nemu máme prístup k milosti Božej, pretože nás svojou smrťou zmieril s Pánom Bohom a tak vniesol do nášho vzťahu s Ním pokoj. Mať pokoj s Bohom teda neznamená to isté, ako keď máme pokoj od nejakého otravného človeka. Mať pokoj s Bohom znamená byť s Ním zmierený a nemusieť sa báť Jeho hnevu a trestu.

            Ak teda máme pokoj s Bohom, nemusíme sa už báť zahynutia, ale môžeme mať prístup k Božej milosti a čerpať z nej pre tento i budúci život, pretože tá Božia milosť siaha až za hrob. Vďaka nej máme tak veľa už teraz, ale vďaka nej budeme aj večne žiť v Božej sláve. Tým si je Pavel istý a tým sa chváli. Ak mu niekto závidí, nie je to problém. Veď každý môže mať nádej Božej slávy, každý môže mať prístup k Božej milosti. Stačí sa len zmieriť s Pánom Bohom a to prijatím Jeho Syna, Ježiša Krista.

            A predsa táto nádej, večný život a milosť nie sú to jediné, čím sa Pavel chváli. Chváli sa ešte niečím – súžením. A to nám znie zvláštne, pretože problémami sa málokto chváli. Kto by chcel na obdiv vystavovať svoje problémy, kto ich verejne pretriasať, či kto by chcel aby mu ich závideli? A predsa Pavel ani ťažkosti a trápenia nezakrýva. Nie sú totiž nepríjemnosťami, ktoré chce vytesňovať a hrdinsky na ne nemyslieť, ale sú pre neho výchovnými prostriedkami, ktoré ho môžu zoceliť vo vytrvalosti. A ten, kto vytrvá, osvedčuje sa v Božích očiach.

            Otázka utrpenia je aj medzi kresťanmi často veľmi diskutovaná. Pýtame sa prečo je tu, pýtame sa načo je dobré a najradšej by sme boli, keby ho nebolo. Aj utrpenia sú však dôležité. Ak človek žije v sterilnom prostredí, položí ho prvá baktéria, pretože jeho organizmus nie je nijako pripravený a zocelený na boj s nákazami. Ak niekto vyrastá bez akýchkoľvek problémov, zaskočí ho prvá ťažkosť, na ktorú v dospelosti narazí a je psychicky na dne. Tak sme často svedkami toho, ako mladí ľudia, ktorí sa nenaučili riešiť problémy a nie sú zocelení v ich znášaní, siahajú si na život pri zlej známke na vysvedčení. Problémy a ťažkosti tu skrátka sú a čím viac im čelíme a vyrovnávame sa s nimi, tým sa stávame fyzicky, psychicky i duchovne odolnejší a vytrvalejší. Tak nás vlastne každý problém v konečnom dôsledku posilní. Rovnako ako v medicíne. Aj tam pri očkovaní dostávame určitú malú dávku vírusu, aby si naše telo zvyklo, zocelilo sa a potom bolo pripravené na stretnutie s veľkým množstvom vírusu.

            Slovo „vírus“ je dnes asi najviac používaným slovom. Áno, aj utrpenie, spojené s Korona vírusom je súženie, ktoré nás môže a má posilniť. Ak dnes politici nariekajú, že Európa nezvláda svetovú pandémiu, je to práve tým, že na ňu nebola vôbec pripravená, nakoľko sa s ňou nikdy nestretla. Obdivujeme východné krajiny, no neuvedomujeme si, že ony prešli už nejednou podobnou skúškou a sú na rozdiel od nás pripravení. Súčasná epidémia nás preto – hoci je súžením – môže ako spoločnosť v konečnom dôsledku posilniť a urobiť odolnejšími voči ďalším podobným situáciám. Rovnako môže zoceliť naše telá – veď ak nás nový vírus ako úplne neznámy na začiatku zaskočí, môžeme sa do ďalšieho boja proti nemu posilniť práve stretom s ním.

            A čo naša viera? Aj tá je v týchto dňoch skúšaná rovnako ako naše bratsko-sesterské spoločenstvo. Veď práve teraz, v neľahkej situácii, môžeme prejaviť svoju lásku či štedrosť a naplniť tak skutkom to, o čom inokedy tak radi v kostoloch rozprávame. Práve táto situácia nám môže pomôcť upevniť vzťah k Pánu Bohu, ak k Nemu priľneme v modlitbách a vložíme všetku nádej i očakávania do Jeho rúk. Ak potom hrozba pominie a Pán Boh vypočuje naše prosby, budeme posilnení vo viere. A to je to, čím sa aj Pavel chváli. Nie sú to teda samotné ťažkosti ale to, čo mu v konečnom dôsledku dali.

            Prechádzajme dnešnými dňami s vierou, láskou i nádejou – vierou, že Pán Boh je s nami a neopustí nás, láskou k bratom a sestrám, ktorým ju aj môžeme prejaviť a nádejou, že aj toto súženie nás posilní vo viere a prispeje k tomu, aby sme raz získali slávu Božiu. Veď preto Pán Ježiš trpel a mrel, aby sme ju my raz mohli mať. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že si trpel a umrel za nás, aby si nás zmieril s nebeským Otcom a my aby sme mali prístup k Božej milosti a večnej sláve. Prosíme, pomáhaj nám svojím Svätým Duchom, aby sme túto jedinečnú šancu nepremárnili, ale závidiac Pavlovi, ktorý sa chváli nádejou i súženiami, tiež kráčali s Tebou radosťami i starosťami, ktoré nás však posilňujú a robia vytrvalými. Prosíme, pomôž nám tak prejsť aj súčasnými dňami navštívenia. Len Tebe dôverujeme, od Teba prosíme pomoc a voláme: Pane, zmiluj sa nad nami a pre svoje zásluhy a smrť, rozlej na nás a na náš svet milosť a požehnanie, ktoré premáha zlo a ničí škodcu. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach…

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho…

6. Pieseň ES 97
7. Záverečné požehnanie

            Prijmite požehnanie:

            Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.