Víkendovka Feb-2016

Mládežnícka víkendovka – Veľký Slavkov

Tohtoročný „víkendový“ pobyt sme absolvovali v dňoch od 28. 2. do 1. 3. 2016, opäť vo Veľkom Slavkove. Úvodný zraz účastníkov bol v nedeľu ráno vo Vrútkach na stanici, odkiaľ sme sa spoločne vydali na cestu do Popradu, kde sme prestúpili na vláčik do Veľkého Slavkova. Po príchode do mládežníckeho ubytovacieho centra sme sa rozdelili do izieb, pričom panie kuchárky nás už čakali s obedom. Poobedie sme strávili dosť netradične, na zimu v Tatrách: hrali sme futbal, dievčatá aj chlapci. Bolo to síce náročnejšie, lebo sme na to obuvou neboli úplne pripravení, ale neubralo to na kvalite a zábave z hry. Po večeri sme pokračovali chválami, výkladom biblickej témy a spoločnými modlitbami. Téma víkendovky bola podľa textu z Jána 14:6 „Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“. Okrem toho sme každý večer hrali aj rôzne hry, najmä „mestečko Palermo“, čo môžeme nazvať aj našou „top“ hrou víkendovky.

V pondelok ráno sme mali dlhú diskusiu, ktorá nadväzovala na tému z večera. Na poobedie sme mali pôvodne naplánovanú aj turistiku, ale kvôli nepriaznivému počasiu sme boli nútení svoje plány priebežne meniť. Po skoršom obede, keď sa počasie už umúdrilo a pomaly prestávalo aj pršať, sme sa vybrali na prechádzku okolo Štrbského plesa. Výlet sme si spríjemňovali aj Lukášovým prenosným repráčikom a spoločnými piesňami. Hladní a trochu zmoknutí sme sa vrátili na ubytovňu, kde nás potešila večera a aj príchod pána farára Kubíka s Gabikou a Jankom. Neskôr sme mali ešte spoločné chvály a preberanou témou nás previedol Vladko Maťaš (správca ubytovacieho centra), ktorý nás svojim výkladom veľmi zaujal a povzbudil. Večer sme boli všetci unavení, ale aj tak sme opäť hrali „mestečko Palermo“, ping-pong a diskutovali sme dlho do noci.

Na druhý deň sme už síce odchádzali, ale stihli sme mať ešte chvály a tiež výklad témy v podaní Janka Malovca (pomocník pri údržbe ubytovacieho centra). Po výklade sa ešte strhla diskusia. Tlačil nás však čas, takže sme už bohužiaľ museli ísť na vlak.

Myslím si ale, že spoločne strávený čas modlitbami, chválami, hrami, diskusiami a čas strávený jeden s druhým, bol obohacujúcim pre každého z nás. Som vďačná, že som ho mohla stráviť v spoločnosti takých ľudí. Veľká vďaka patrí aj našim vedúcim a pánovi farárovi Kubíkovi, ktorí sa o nás starali.

Mária Šimová