Mládežnícky tábor 2018
Tak ako už býva zvykom, aj tento rok cirkevný zbor a martinská mládež zorganizovali letný mládežnícky tábor. V poobedie, 18. augusta, skupinku nadšených táborníkov a ich vedúcich po dlhej ceste vlakom privítala idylická chata pri obci Krpáčovo. Naše prvotné pocity boli asi nadšenie a radosť, ktoré výrazne poklesli keď sme zistili, že náš príbytok na tento týždeň bol ďaleko od všetkej civilizácie, čo okrem iného aj znamenalo, že k nám nedosiahol mobilný signál či wifi. Avšak vedúci sa tejto skutočnosti pravdepodobne veľmi potešili, keďže my, deti, sme mali o dôvod viac ísť do prírody a socializovať sa.
Príroda v blízkosti chaty bola naozaj krásna. Všade naokolo bol les a v ohrade neďaleko býval aj malý diviačik Miško, s ktorým sme sa všetci skamarátili. Okolitú “divočinu“ sme mali možnosť dobre spoznať, lebo počasie bolo celý týždeň slnečné a väčšina aktivít a hier sa odohrávali práve tu. Nemohla chýbať ani malá turistika. Pôvodne sme sa chceli vybrať na Tále, ale vybrali sme sa v nesprávny deň, keďže jediný krát za celý tábor začalo pršať. Výlet sme si však užili a aj napriek zmoknutému oblečeniu a trochu skazeným plánom všade panovala dobrá nálada. Malá nevýhoda možno bola iba to, že jazero, v ktorom sme sa každé poobedie kúpali, bolo na druhý deň špinavé a studené.
Okrem plávania a hrania hier sme sa aj každý večer stíšili pri Božom Slove a výklade vždy iného z našich vedúcich. Celková téma tábora boli biblické “Podobenstvá“. Hneď prvý večer mal príhovor pán učiteľ Uhrin, tzv. “Frenky“, ktorý s nami rozobral podobenstvo o svadobnej hostine. Ďalej nasledovala Janka s podobenstvom o stratenom groši. Potom prišiel rad na podobenstvo o márnotratnom synovi v podaní Mišky a neskôr Miňa, ktoré nám zabralo až dva večere. Nakoniec sa nám prihovoril pán farár Kubík. Predposledný deň nás prišiel pozrieť aj so svojou rodinou a zamyslel sa s nami nad podobenstvom o desiatich pannách. Po výkladoch sme vždy aj zaspievali a celý večer sme ukončili modlitbou.
Keď sme sa ráno, 23. augusta, znova ocitli vo vlaku, hoci teraz už na ceste domov, uvedomila som si, že tomuto táboru naozaj nič nechýbalo. Som si istá, že nám všetkým zostal kopec dobrých spomienok: na nové priateľstvá, na Miňov fantasticky kvíz, na špliechanie v jazere, na ranné skupinkové stíšenia, na úžasné momenty pochopenia hlbšieho významu Božieho Slova, na záverečnú opekačku, či iba na výborné jedlo pani kuchárok. Atmosféra, ktorú nám Pán Boh v tých dňoch vytvoril, je nezabudnuteľná a túžim ju zažívať znovu a znovu, preto dúfam že sa za rovnakým účelom stretneme aj nabudúce. Možno na inom mieste alebo s inými ľuďmi, ale s tým istým cieľom: Spoznať a radovať sa z blízkosti Pána Boha.
Terézia Kacianová