Domáca pobožnosť na III. nedeľu adventnú (12. december 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 12

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh …

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Žid 4, 14 – 5, 5)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Listu Židom 4, 14 – 5,5:

            „Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. Každý veľkňaz, ktorý je spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích: prinášať dary a obete za hriechy. Je schopný spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, lebo aj sám podlieha slabostiam; preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba. A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes.“

Milí bratia a sestry!

            V Písme svätom môžeme už od 2. knihy Mojžišovej sledovať, ako vznikalo kňazstvo a aký malo význam. Hospodin prvýkrát povolal do kňazskej služby kmeň Léviho, keď pod Sinajom ľud zhrešil a klaňal sa zlatému teľaťu. Tí, ktorí zachovali vernosť Hospodinovi, stali sa kňazmi a začal sa rozvíjať celý náboženský kult. Mojžiš na príkaz Hospodinov postavil svätostánok, určil sviatočné dni, ustanovil slávnostné rituály a bolo na kňazoch, aby na všetko dohliadali a konali službu v stánku.

            Nepredstavujme si však, že sa konali zhromaždenia tak, ako ich poznáme my dnes zo služieb Božích. Bežný človek do svätostánku vôbec nesmel. To bola výsada kňazov. Kňazi mali byť ľudia oddelení pre Hospodina. Ich život mal byť zasvätený Bohu a práve pre ich oddelenosť a posvätenosť mali ako jediní právo predstupovať pred Boha v svätostánku. Pre bežného človeka bolo nemožné vstúpiť dnu a postaviť sa pred oltár. Preto bolo úlohou kňazov prijať od ľudí obeť či prosbu o modlitbu, vstúpiť do svätostánku a tam predniesť Hospodinovi modlitbu či položiť na oltár dar. Stávali sa tak prostredníkmi medzi ľudom a Hospodinom. Keď sa neskôr v Jeruzaleme vybudoval chrám, ľudia z celého Izraela prichádzali do Jeruzalema, prinášali obete a odovzdávali ich kňazom, ktorí ich potom kládli na oltár v chráme. Neboli to však stále tí istí kňazi. V celom Izraeli žilo viac ako 17 000 kňazov, ktorí prichádzali do Jeruzalema konať svoje povolanie vtedy, keď na nich vyšla služba a potom ešte v čase sviatkov, keď do chrámu prichádzalo veľa pútnikov. V chráme sa nachádzalo takzvané Nádvorie kňazov kam bežný človek nesmel a v strede chrámu stála Svätyňa Najvyššieho, v ktorej bola uložená truhla zmluvy a ktorá sa považovala za príbytok Hospodinov. Sem ani kňazi nesmeli. Kto vošiel do tejto svätyne, ocitol sa v najtesnejšej blízkosti Božej a to bolo dovolené iba veľkňazovi a aj to len raz do roka a po dôkladnej očistnej príprave.

            Žiaľ, aj kňazstvo Izraela prepadlo hriechu a v mnohých obdobiach neslúžilo Hospodinovi. Odvrátilo sa od Neho a uctievalo iných bohov, alebo uctievalo Hospodina naoko, no hľadalo hlavne vlastný prospech. Možno nám to pripomína dnešnú dobu. Aj dnes sa, žiaľ, neraz stretáme s nedokonalosťou kňazov. Niektorí nás sklamú svojim správaním, nedostatkom pochopenia či nedostatočnou horlivosťou pre Božie slovo, iní dokonca vrhnú zlé svetlo na celú cirkev aférami, ktoré rezonujú aj v svetských médiách. Áno, stáva sa to. Aj kňazi sú len ľudia a sú rovnako hriešni ako ostatní ľudia, podliehajú rovnakým, či mnohokrát ešte väčším pokušeniam a často prehrávajú svoj osobný boj o posvätenie rovnako ako my všetci. Našťastie naše spasenie nie je závislé od kňazov. Oni sú zvestovateľmi evanjelia, sú tí, ktorí nás v Božom slove vyučujú, sú sprostredkovateľmi Božej milosti, ktorá sa nám dostáva vo sviatostiach, sú tými, ktorí sú poverení viesť cirkevný zbor k príkladnému kresťanskému životu. Nie sú však sami darcami milosti či spásy. Tá sa nám dostáva jedine od Pána Boha. A predsa je úloha kňaza dôležitá a nemožno povedať, že nám kňazov netreba. Sú to stále tí, ktorí stoja medzi nami a Pánom Bohom. Od Boha nám prinášajú posolstvo evanjelia, Bohu predkladajú naše prosby. To krásne vidno aj v liturgii služieb Božích, kde sa kňaz obracia striedavo k ľuďom či k oltáru podľa toho, či hovorí k ľudu slová Božie alebo predkladá Bohu slová ľudu.

            V dnešnom texte čítame o dokonalom kňazovi. Bol nám podobný v tom, že podobne ako my bol pokúšaný vo všetkom, prešiel všetkými úskaliami ľudského života a preto dokáže súcitiť s človekom a porozumieť jeho slabosti a nedokonalosti. Zároveň je však iný v tom, že nad všetkým zvíťazil, nespôsobil žiaden škandál a zachoval si svätosť až do konca. Je to Ježiš Kristus, Boží Syn, kňaz, ktorý prenikol nebesá a stal sa dokonca veľkňazom. Kým ostatní veľkňazi, tí ľudskí, sú poverení úlohou prinášať dary a obete za hriechy ľudu, Ježiš prináša ako obeť samého seba. Je dokonalý, bez hriechu a stáva sa tak dokonalou obeťou. Tak ako obetný baránok musel byť bez jedinej chyby a len vtedy bol považovaný za obeť, hodnú Hospodina, aj Ježiš Kristus vo svojej dokonalosti je jedinou obeťou, Hodnou Hospodina. On priniesol túto obeť a stal sa tak jediným, kto smie predstúpiť pred Božiu tvár. Predkladá tak priamo Hospodinovi naše prosby a prináša priamo od Hospodina radostné posolstvo evanjelia. Jeho slovo je tak hodnoverné a to, že sa smieme my modliť v Jeho mene, je jedinečná výsada.

            Pán Ježiš Kristus sa tak stáva našim osobným kňazom, pretože aj nás zmieril s nebeským Otcom, aj za nás sa prihovára u svojho Otca, aj naše modlitby umocňuje v Božích očiach Jeho meno. Zložme Mu preto k nohám naše srdce ako svojmu kňazovi rovnako, ako to urobili mudrci, ktorí Mu priniesli kadidlo – ten symbol kňazskej služby.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, Ty si priniesol dokonalú obeť na golgotskom kríži a ako Boží Baránok stal si sa jedinečným a jediným veľkňazom, ktorý smie zastať pred Božou tvárou. Ďakujeme Ti, že si priniesol túto obeť a prosíme, prihováraj sa za nás u nebeského Otca. Kiež nám pre Tvoju smrť náš nebeský Otec odpustí naše previnenia, omilostí nás a príjme do svojej otcovskej náruče a kiež pre Tvoju obeť smieme žiť v nádeji večného života. Tak, prosíme, buď našim kňazom po celý náš život. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach…

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho…

6. Pieseň ES 18

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Láska Kristova nech sa rozhojňuje medzi vami! Amen.

prevzaté z ecav.sk