12. O pokání

O pokání učíme, že tí, ktorí zhrešili po krste, kedykoľvek sa budú kajať, dosiahnú odpustenie hriechov a cirkev im nemá odmietnuť rozhrešenie. Ozajstné a pravé pokánie nie je nič iné, ako to, že človek cíti ľútosť, bolesť alebo zdesenie nad hriechom a jednako súčasne verí v evanjelium a v rozhrešenie, totiž že hriech mu je odpustený a Kristovým prostredníctvom získava milosť. Táto viera mu potešuje a upokojuje srdce. Potom sa má človek polepšiť a zanechať hriech, lebo to má byť ovocím pokánia – ako hovorí Ján: „Vydávajte teda ovocie hodné pokánia.“ (Mt 3,8).
Týmto zavrhujeme tých, čo učia, že ľudia, ktorí raz uverili, už nemôžu znovu hrešiť.
Práve tak zavrhujeme novatiánov, ktorí odopreli rozhrešenie tým, ktorí po krste zhrešili. Podobne zavrhujeme tých, ktorí neučia, že odpustenie hriechov sa dosahuje vierou, ale vlastným zadosťučinením.