Udalosti

Slávnostné otvorenie a posviacka nového domova ESŠ

Myšlienka postaviť školu, ktorá by na memorandovom námestí v Martine poskytovala nielen kvalitné vzdelávanie, ale ktorá by zároveň formovala žiakov ku kresťanským hodnotám sa napĺňa. Svedčí o tom aj posviacka nových školských priestorov Evanjelickej spojenej školy v Martine (ďalej ESŠ), ktorá prebehala v práve zrekonštruovaných priestoroch v stredu, 28. októbra 2015.

Slávnostné otvorenie nových školských priestorov svojou účasťou poctili podpredseda vlády Ján Figeľ, primátor Martina Andrej Hrnčiar, zástupca primátora Imrich Žigo, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice p. Katarína Krištofová a z radov našej cirkvi bratia biskupi oboch dištriktov Slavomír Sabol a Milan Krivda, brat senior Turčianskeho seniorátu Marián Kaňuch a sestra Daniela Veselá, tajomníčka pre školy a náboženskú výchovu. Hosťom, rodičom, pedagógom aj študentom sa v úvode slávnosti prihovoril farár a dlhoročný podporovateľ školy Matt Hannan z amerického Vancouveru, ktorý sám seba označil za „reprezentanta mnohých ľudí, ktorí majú srdce pre Evanjelickú spojenú školu v Martine.“

Matt HannanBerme študentov do náručia

Stojím tu pred vami ako reprezentant mnohých ľudí, ktorí veria, že táto škola je mimoriadna a že jej existencia je ozajstný zázrak“, pokračoval Matt Hannan. Senior pastor M. Hannan navštívil Martin naposledy pred deviatimi rokmi, kedy na mieste dnešnej ESŠ „nebolo takmer nič“. Pri pohľade na práve otvorenú budovu gymnázia vidí dnes úspech ESŠ, ktorý pripisuje pedagógom, zamestnancom, rodičom aj študentom. „Ďakujem za vás všetkých a za Boží plán, ktorý sa prostredníctvom vás deje na memorandovom námestí aj v celom meste“, dodal v závere svojho príhovoru sympatický Američan.

Prítomných hostí pozdravil a povzbudil aj brat biskup VD Slavomír Sabol, ktorý ocenil „obrovskú dávku odvahy a úsilia mnohých tu zainteresovaných.“ Dielo zďaleka nie je na konci, povedal brat biskup, pretože pred nami je priam „posvätná úloha ESŠ vytvoriť priestor, v ktorom sa študenti stretnú s Kristom a kde sa ich Kristus bude dotýkať.“ Slovami brata biskupa, vychádzajúc z evanjelia podľa Marka máme byť tými, ktorí deti volajú ku Kristovi – vediac, že im patrí nebeské kráľovstvo (Mk 10, 13-16). Posvätenie nových školských priestorov Confirma Deus (Potvrď, ó Bože Otče) bolo slávnostným vyvrcholením kázňového textu.

Jozef SopoligaHľadanie domova

Na slová brata biskupa nadviazal riaditeľ školy Jozef Sopoliga, predstavujúc „príbeh evanjelickej spojenej školy, ktoréhoneodmysliteľnou súčasťou nie sú len učitelia, žiaci, akcie a programy, ale aj hľadanie definitívneho domova pre školu.” Podľa J. Sopoligu je “tento príbeh potrebné prerozprávať, lebo je to príbeh, ktorý nás v mnohých smeroch určuje, identifikuje, limituje, ale robí nás aj vďačnými a verím, že aj múdrejšími.” Predovšetkým je to však príbeh o Božej pomoci a spolupráci, „pretože ak sa spojíme, ak spolupracujeme, ak si prajeme, dajú sa urobiť veľké veci v prospech iných”, dodáva riaditeľ. „Boh má svoj zvláštny čas a vlastné plány. Ak však nestavia On, darmo sa namáhajú stavitelia!”

Iste mnohí viete, že situáciu Evanjelickej spojenej školy v Martine ešte donedávna vystihovala komplikovaná a z dlhodobého hľadiska neudržateľná prevádzka v šiestich budovách ESŠ. Táto situácia navyše neumožňovala ďalší rast školy. Aj preto vedenie Evanjelickej spojenej školy pristúpilo k rozhodnutiu kúpiť historickú budovu Neografie a prerobiť ju na školu. „Prvá fáza rekonštrukcie je úspešne za nami, v marci 2016 začíname druhú fázu a o rok neskôr, veríme tretiu, a teda poslednú fázu rekonštrukčných prác“, ozrejmil Bohdan Hroboň, riaditeľ Centra kresťanského vzdelávania, ktoré je partnerskou organizáciou ESŠ.

Nebolo a nie je to jednoduché…

Za každou zo šiestich školských budov, v ktorých do dnešného dňa prebieha vyučovane, je veľký kus histórie. „To je to, čo sa nám podarilo“, povedal riaditeľ školy Jozef Sopoliga, aby vzápätí pripomenul i to, čo sa škole nepodarilo. „Stojíme v nových priestoroch, máme domov, a to znie pekne, ale nebolo to jednoduché. Za nami sú tri komplexne rozpracované projekty školských budov, ktoré nevyšli.“ A predsa, hoci to „nebola ľahká cesta a nepadli ľahké rozhodnutia, veľa sme sa naučili”, konštatuje riaditeľ Sopoliga, uvedomujúc si, podobne ako pred ním brat biskup, že “stále nie sme na konci cesty.”

„Stretli sme sa tu, aby sme si vyžiadali Božie požehnanie nielen pre veci, ktoré sa budú diať v týchto priestoroch, ale vyprosujeme aj Božie požehnanie do ďalšej práce a plánov”, povedal J. Sopoliga prítomným hosťom. Faktom je, že škola má pred sebou plánovanú druhú a tretiu fázu rekonštrukcie, s ktorou súvisí potrebné zabezpečenie financií. Vďaka týmto krokom však v budove pribudnú nové učebne, laboratória, telocvičňa, jedáleň a ďalšie priestory na odborné vzdelávanie. Vedenie aj preto verí, že sa obe fázy rekonštrukčných prác podaria v priebehu najbližších rokov, aby mohli žiaci a študenti aj naďalej zažívať vzdelávanie, ktoré je primerane náročné, s vysokým  akademickým štandardom a ktoré posúva žiakov k naplneniu ich potenciálu.

Stretli sa ľudia dobrej vôle

Evanjelická spojená škola ma zároveň ambíciu nadviazať na najlepšie tradície a príbeh Slovenského patronátneho gymnázia. Aj preto vyjadrilo vedenie ESŠ vďačnosť za patrónov školy – ľudí dobrej vôle – ktorí sa pridali k jej príbehu. „Som rád, že máme patrónov aj pre túto našu školu, podobne ako ho malo Prvé slovenské gymnázium. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval všetkým, ktorý akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že sme došli až sem. Bez Vás by sa veci neboli udiali a tento náš príbeh by bol ďaleko smutnejší!”

Podobne aj nás vyzýva riaditeľ Jozef Sopoliga k účasti na raste ESŠ: „Pridajte sa k nám a staňte sa patrónmi nášho gymnázia a celej evanjelickej spojenej školy, mám na mysli nielen dospelých, ale aj žiakov a študentov. Nech sa aj tento dom stane Vaším domovom, v ktorom, veríme, nájdete zdroj rozumnosti, múdrosti, blahoslavenstva a lásky, ktorá inšpiruje iných.“

***
Evanjelickú spojenú školu v Martine môžete podporiť prostredníctvom účtu Nadácie kresťanského vzdelávania 2624027729/1100. ĎAKUJEME!

Hedwiga Tkáčová <><