Náhody

Streda 30.11.2022

Text: Lk 2, 1-7

Koľkokrát sa nám stalo, že naše dlhodobo pripravené plány, starostlivo plánované akcie zrazu, z minúty na minútu stroskotajú? Asi každý z nás by vedel rozpovedať svoj príbeh, či už úsmevný, ale často aj veľmi smutný. A v dnešnej dobre je takýto scenár žiaľ dosť častý. Veď stačí jeden telefonát typu: „prepáč, mal som pozitívny výsledok testu a ty si bol predvčerom so mnou, musíš ostať v 10.dňovej karanténe a mal by si sa hneď dať otestovať.“ Poznáme takéto scenáre? Ja žiaľ áno a nie raz. Potom, keď opadne šok, prekvapenie, sklamanie, sa snažím modliť a pýtať Boha, prečo sa stalo toto a nestalo sa to, čo som plánoval ja a na čom bol fyzicky aj mysľou nastavený. Priznám sa, že nie vždy dostanem odpoveď a nie vždy tomu rozumiem. No zo skúsenosti života s Bohom viem, že všetko, čo ON urobí, má zmysel, že vždy sleduje moje dobro (aj keď často nie tak, ako by som to chcel ja). Tiež viem, že Boh v mojom – našich životoch robí veci s ohľadom na večnosť – lebo o ňu tu ide.

Nijaký deň v mojom živote nie je náhodný alebo bezvýznamný, nejaký dobrý skutok nie je zbytočný. V kontexte dnešného premýšľania sa pozrieme, ako to všetko začalo s tým Betlehemom. Kráľ nariadil sčítanie ľudu. Jozef bol prinútený cestovať s manželkou vo vysokom štádiu tehotenstva (s čím určite nerátal), ubytovňa tak ako všetky podobné zariadenia v Betleheme boli beznádejne vypredané, bola noc. Všetko ako keby „hralo“ proti Jozefovi a Márii, nič z toho, čo naplánovali a do čoho vkladali nádeje, sa nestalo.
No práve z takýchto nepríjemností sa zrodila nádej. A stále sa rodí. Nikto nemá rád nepríjemnosti. No práve Vianoce a adventný čas nám pripomínajú, že „všetky veci slúžia na dobro tým, ktorí milujú Boha.“ R 8, 28 Práve z pádov a ruín našich plánov sa môžu zdvihnúť výhry a víťazstva. Ak sa rozhodneme dôverovať BOHU a uveríme, že ON vie lepšie ako my, čo je pre nás najlepšie, aj keď nám sa to môže ľudským pohľadom javiť úplne inak.
Premýšľajme nad týmto slovom a modlime sa: „Prečo hovoríš Jákob, prečo vravíš, Izrael: „Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu?“ Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno preskúmať. On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť. Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potkýnajú na každom kroku. Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.“ Iz 40, 27-31

Stanislav Kocka, vedúci MOS ECAV

Piesne na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=24Xokc-XEmI
https://www.youtube.com/watch?v=ZM6GZ3vra0k&list=PLk1dmGcClQVo9WqlXgjvMDpoP9qRrqLIl