Modlitebné zamyslenia
9. 9. 2023
Kto nesie svoj kríž, „nedáva miesto diablovi“
Efezským 4,25-29
Milovaní, cesta s Bohom na zemi nemôže byť sladká ani romantická, to bude v nebi; na zemi, v kráľovstve temnoty a zla, ospalosť a formálne náboženstvo nemajú šancu. My sme v boji: na Boží ľud číha silný a zákerný nepriateľ – diabol, aby nás zožral (1Pt 5,8). Našou bojovou úlohou je: „niesť svoj kríž, nasledovať Ježiša“ (Mt 10,38), a tak „nedávať miesto diablovi“ (Ef 4,25-29). Pokyny sú jasné: „odložte lož, hovorte pravdu, hnevajte sa, ale nehrešte, nekradnite, mrzké slová nevyslovujte…“ (Ef 4,25-29). „Chcete bývať so Mnou na Božom svätom vrchu? Žite bezúhonne, konajte spravodlivo, netupte blížneho, pohŕdajte podliakom, krivo neprisahajte…“ (Ž 15). Všetky požiadavky (a mnohé ďalšie v Písme!) sú veľmi boľavé, vyžadujú umŕtvovanie tela. Boh kladie prioritu cesty viery na konkrétne činy, ktoré nás očisťujú, vedú k svätosti, aby sme mohli žiť s Ním navždy: „Buďte svätí, lebo Ja som Svätý“ (1.Pt 1,15-16). „Bez svätosti nikto neuvidí Pána“ (Žid 12,14).
V duchovnom význame slovo „svätý“ znamená oddelený. Prvú zmienku máme v 1M 1,4: „Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.“ Posvätenie teda znamená oddelenie Božieho ľudu od každej nečistoty, ohavnosti v tomto svete zla! Milovaní, my v našom tele nikdy nebudeme takí, ako náš Pán. Ale túžime to byť a s ochotou sa podriaďujeme skalpelu Božiemu. Z vyznania kresťanky: „Hrôza by bola z môjho života, keby som nechcela vidieť a nechcela ani nič robiť so svojimi hriechmi. Hrôza by bola, keby som nenechala Pána Ježiša, aby vstúpil do môjho života, do môjho srdca a mysle… a keby tam nezačal upratovať! A čistiť. A meniť. Potrebovala som všetko nové. A Pán Ježiš dal. Stálo Ho to vlastný život!“
Stav svätosti sa snažia kresťania dosiahnuť po svojom: izolovaním v kláštoroch, pustovniach, askézou, týraním tela, vyčerpávajúcimi pôstmi… ich snaha je márna, nie je to Božia cesta. Svätosť niektorí kresťania chápu ako suchopárnosť, vážnosť; odmietnutie všetkého, čo dáva radosť, občerstvenie, krásu, smiech… Ako veľmi sa mýlia! Boh miluje humor i radosť, veď nám hovorí: Radujte sa (Fil 3,1), radosť z Hospodina nech je vašou silou (Neh 8,10). Boh dáva verným život v hojnosti (Jn 10,10). „Vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, nedotýkajte sa nečistého…“ (2Kor 6,14-18).
„Prečo si skľúčená, duša moja a zmietaš sa vo mne?
Očakávaj Boha,
lebo ešte ďakovať budeš Jemu,
Spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu“ (Ž 42,6).
Modlime sa: „Ďakujeme Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, kedykoľvek sa modlíme za vás, lebo sme počuli o vašej viere v Kristovi Ježišovi a o láske, ktorú máte ku všetkým svätým pre nádej pripravenú vám v nebesiach“ (Kol 1,3-4). A pre túto nádej, pre tú vzácnu obeť prichádzame k Tebe, Pane náš, berieme svoj kríž a nasledujeme Ťa. Vieme, že s Tebou do nebeského cieľa dôjdeme. Milosť Tvoja nech je s nami, amen.
Rozhovor: Je dobré hovoriť o svojich zlyhaniach, žiadostiach, zlých zvykoch, ako nám zavadzajú. Berú čas, znečisťujú myseľ… Ale hovorme i o tom, či nároky Božie dokážeme plniť a kedy je to ľahšie.
Svedectvo: Povzbudzujme sa osobnými skúsenosťami z rôznych duchovných problémov, skúšok, ako v tých ťažkostiach a možno už i v chaose nám Pán pomohol, a my sme cítili Jeho lásku, potešovanie, novú silu.
Podporme sa v modlitebnom zápase bojujme i za našich bratov, sestry, aby sme mali silu a túžbu vybojovať sami so sebou dobrý boj.
Prosme za evanjelickú cirkev, aby nastúpila na cestu svätosti, teda očisťovania od každého hriechu, a aby dostala silu niesť svoj kríž a oddeliť sa od hádok i od sveta a jeho bezbožnosti a prekrúcania pravdy.
Danka Zubčáková