Modlitebné zamyslenia

22. 7. 2023

Čo sa deje, keď satan vchádza do ľudí? Ako to cítia?

Lukáš 22,3

Na Judáša sa pozeráme hlavne zhora a tiež zvonku: Je to proste vyvrheľ, s ktorým nechceme mať nič spoločné. A tvárime sa, že ani nemáme. Ale buďme k sebe trochu kritickí. Hľadajme brvná, ktoré máme v oku. V skutočnosti každý z nás zradil Pána Ježiša, hoci nie tak výrazne.

Každý z nás dal priestor diablovi. Každý z nás mu otvoril srdce. Prečítajme si Jánove epištoly a pochopíme, že každý hriech nás spája s tým Zlým. A hriechy máme.

Keď rozmýšľame o ľuďoch, ktorí odovzdali srdce satanovi, čo nám napadne? Ponuré rituály v tme, pentagramy, sviečky, prevrátené kríže a obete zvierat, či ľudí. Áno, takto vyzerá satanizmus nakoniec.

Lenže prichádza úplne inak. Samotní satanisti hovoria: „Nám nejde o zverstvá, len chceme slobodu pre človeka.“ Inými slovami: „Ponúkame len, aby ste žili, po čom túžite.“ Samozrejme – potom človeka zmanipulujú a dajú do popredia práve túžby, ktoré vyvierajú z hriechu. A nakoniec ich obrátia ku zlu a otvorenému uctievaniu diabla.

Ale ten začiatok, ten vstup vyzerá veľmi prirodzene a normálne, ba dokonca dobre.

Diabol nás často chytí na celkom normálnych žiadostiach tela. Takých, čo sú celkom v pohode, ale odvádzajú nás od toho, čo práve máme robiť pre Ježiša a ľudí. Nie je ľahké povedať: „Toto je ešte potešenie od Boha a tam už nebezpečná žiadosť, čo otvorí dvere tomu Zlému.“

Aj Ananiáš so Zafirou (Skutky 5) si určite hovorili: „Toľko dobra robíme. Tak ťažké bolo vzdať sa poľa, ktoré nás živí. Urobili sme to pre druhých!“ A predsa sa popri tom prešmykol diabol, ktorý ich naviedol na klamstvo.

Pozrime sa teraz na pokúšanie Evy. Had jej vlastne hovorí: „Naozaj treba Bohu veriť tak veľmi? Uver mne, že máš veriť sebe.“ A potom Eva videla, že je to dobré, na pohľad lákavé a na získanie múdrosti vábivé (1M 3,6).

Všimnite si to slovo „dobré“. Z jej pohľadu to bolo dobré, nešla do toho s postojom: „Idem škodiť!“

Aj dnes vidíme ľudí, čo chcú robiť dobre, a pritom šíria hoaxy, ktoré nakoniec prinášajú niekomu smrť.

Farizeji tiež urobili toľko dobrého, a predsa sa popritom prešmykol diabol a postavil ich proti Ježišovi. Vďaka Bohu, že ostali pri Písme a mnohí ku Kristovi neskôr prišli, ako čítame v Skutkoch.

Dávajme si však pozor na pocit: „Veď robím toľko dobra.“, lebo s ním často prichádza pýcha a tá prehodí výhybku z Božej koľaje na tú diablovu.

Povedzme si na záver slová Williama Careyho: „Zlyhal som. Počas života som priviedol ku Kristovi len niekoľko tisíc Indov.“

Kto patrí Kristovi vníma, že urobil málo dobra, aj keď ho spravil veľa. A ešte aj to v ňom vykonala Božia milosť.

Modlime sa: Ďakujem, Bože, že si Svätý a dobrý. Odpusť, že niekedy otváram dvere tomu Zlému a nesvätému. Oslobodzuj ma od neho a veď Tvojím dobrým Svätým Duchom. Amen.

Svedectvo: O rozpoznaní toho Zlého, ako pracuje v mojom živote.

Rozhovor: Kedy sme pevne zakorenení v Kristovi a kedy už dávame priestor diablovi? Dokážeme si pripustiť, že ten Zlý v nás niečo koná, alebo nám v tom bráni pýcha?

Podporujme sa: v rozpoznávaní pokušenia a práce diabla na nás.

Prosme za: spoločnosť, aby sa zbavila lží a zákerných manipulácií.

Peter Dubec