Doc. Miloš Kovačka – Personálna bibliografia
Milí bratia a sestry, v týchto dňoch vychádza očakávaná Personálna bibliografia venovaná vzácnemu nášmu bratovi Doc. Milošovi Kovačkovi pri jeho nedožitých 80 narodenín. Pripravila ju SNK (Doc. Maťovčík, Ľ. Šimková a I. Poláková). V príprave je aj zborník zo zatiaľ nezrealizovanej konferencie. Veríme, že sa to v blízkej budúcnosti ozaj podarí.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa na týchto prácach a spomienkach podieľajú.
S láskou, Milan Kubík, váš farár
Pocta Milošovi Kovačkovi
Verše nášho nezabudnuteľného básnika A. Sládkoviča: „Tie časy ta idú, žitia obrazy miznú jak tône blankyta…“ mi stále rezonujú od odchodu blízkeho priateľa, vynikajúceho bibliografa a literárneho historika doc. PaedDr. Miloša Kovačku, PhD. (nar. 30.10.1940), ktorý nás nečakane opustil krátko pred 80. narodeninami v Martine dňa 6.8. 2019. Pri rozlúčke s ním sme si predsavzali, že na znak pocty zosumarizujeme jeho tvorivé dielo v podobne personálnej bibliografie. Pretože sa táto úloha nezmestila do pracovných plánov Národnej bibliografie Slovenskej národnej knižnice (SNK), na jej spracovanie a podujal Národný biografický ústav SNK, kde vyšla koncom roka 2020 po názvom MILOŠ KOVAČKA – Personálna bibliografia, v autorskej príprave Ľudmily Šimkovej a Augustína Maťovčíka, v spolupráci s Ivanou Polákovou. Bibliografia eviduje bohatú literárnu a publikačnú aktivitu M. Kovačku z rokov 1965-2019 v tematickom usporiadaní: I. Knižné vydania, zborníky. II. Štúdie, príspevky, recenzie. III. Televízne scenáre, libretá výstav a i. IV. Literatúra o autorovi. V. Biografické kalendárium, ako aj Prílohy jeho bibliografických štúdií. V takejto štruktúre personálna bibliografia obsahuje 1159 záznamov, na ktoré odkazuje menný register.
Miloš Kovačka po absolvovaní štúdií a krátkom učiteľskom pôsobení pracoval od roku 1966 sústavne v Matici slovenskej a od roku v Slovenskej národnej knižnici v Martine, a to na rozličných postoch slovenskej národnej bibliografie : najskôr v retrospektívnej a potom v špeciálnej bibliografii, 1983-87 vedúci strediska súbežnej bibliografie, od r. 1987 vedúci Bibliografického oddelenia a od r. 1991 riaditeľ Národného bibliografického ústavu MS (neskôr SNK). Na týchto postoch mal základný podiel na programe a budovaní slovenskej národnej bibliografie, ktorá pod jeho vedením dosiahla celoslovenské i širšie medzinárodné úspechy. Táto problematika sa odráža v jeho bohatej publikačnej činnosti, a to vo vedeckých štúdiách, odborných i publicistických príspevkoch.
Z knižných vydaní sú to hlavne zborníky z vedeckých konferencií a seminárov o problematike a osobnostiach bibliografie, o kultúrnych, národných a duchovných dejinách Slovenska, organizovaných pod jeho vedením a s jeho autorskou účasťou. Medzi ne patria zborníky o Ľ. V. Riznerovi, Jurajovi Ribayovi, Fedorovi Ruppeldtovi, o rode Révayovcov a i. Z duchovnej oblasti bol spoluzakladateľom a editorom Citary sanctorum, Bardejovského katechizmu i faksimilovaného vydania zákonov Žilinskej synody z roku 1610. Mimoriadne zásluhy na výskume v oblasti bibliografie si získal ako zostavovateľ Bibliografického zborníka, v ktorom organizoval a usmerňoval tematické zameranie jednotlivých zväzkov v rokoch 1989-1997. V bibliografickom výskume osobitnú pozornosť venoval tvorbe personálnych bibliografií, ktorá bola na pôde profesného bibliografického pracoviska rozvíjaná na vysokej úrovni, len škoda, že sa v ostatnom čase zanedbáva. Tejto téme venoval osobitnú štúdiu Problematika všeobecného modelu personálnej bibliografie (Bibliografický zborník, 1990). Teoretické i praktické skúsenosti z tejto oblasti tvorivo realizoval pri spracovávaní a vydaní jedinečnej personálnej bibliografie slavistu P. J. Šafárika, vydanej v dvoch zväzkoch r. 2004. Škoda len, že sa mu nepodarilo realizovať spracovanie personálnej bibliografie básnika P. O. Hviezdoslava, do zostavovania ktorej plánoval zapojiť široký autorský kolektív, ako to prezentoval v koncepcii bibliografie v zborníku Biografické štúdie 13(1986).
Popri bibliografickej činnosti sa sústavne venoval literárnohistorickému výskumu, ktorému zasvätil celý rad vedeckých štúdií, jubilejných a popularizačných príspevkov o osobnostiach z dejín slovenskej literatúry, kultúry a duchovného života. Boli to príspevky ku jubileám J. Čajaka, B. Slančíkovej Timravy, J. Matúšku, A. Bernoláka, J. Kollára, S. B. Hroboňa, dejateľov ev. duchovného života, publikované v zborníkoch, časopisoch a novinách Knižnice a vedecké informácie, Knižnica, Evanjelický posol spod Tatier, Cirkevné listy a ďalšie. Aktívny spolupracovník regionálneho časopisu Martinský evanjelik, v ktorom pravidelne publikoval články martinských duchovných i svetských dejateľov (bratia Mudroňovci, Hroboňovci, J. Bučko, J. Petrikovič, J. Horváth, I. Thurzo a i.)
Znalec slovenských literárnych dejín, najmä štúrovského obdobia, obhájil kandidátsku prácu Slovenské študentské rukopisné zborníky a časopisy ..(1982). Ako editor pripravil na vydanie dielo J. Matúšku Piesne a báje (1971), knižné vydanie poézie P. Kellnera – Záboja Hostinského Šuhajovo dumanie (1973), výber z Hviezdoslavovej poézie Žalmy a hymny (1996), výber z publicistiky Jána Smreka Sme živý národ (1990). Bohaté vedomosti o literátoch a národných dejateľoch využil pri koncipovaní životopisných hesiel a príspevkov, najmä do Slovenského biografického slovníka, do vydania Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry a i.
Celoživotná tvorivá a organizačná práca M. Kovačku v oblasti slovenského knihovníctva, zvlášť národnej bibliografie, ako aj našich literárnych, národných a kultúrnych dejín, jeho bohatá výskumná a publikačná aktivita si právom zasluhujú, aby sme mu preukázali náležitú poctu.
Augustín Maťovčík